Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, bol slovenský spisovateľ a lekár, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského realizmu. Vo svojej tvorbe zobrazoval život jednoduchých ľudí, pričom jeho najznámejším dielom je román Dom v stráni.
Žáner : dielo Keď báčik z Chochoľova umrie je humoristicko-satirická poviedka
Téma : opisuje úpadok zemianstva
Dej diela Keď báčik z Chochoľova umrie :
Predstaviteľom zanikajúceho zemianstva je Aduš Domanický z Domaníc. Navonok vystupuje ako hrdý majetný zeman, ale v skutočnosti nemá nič.
Jeho kaštieľ sa rozpadá, peniaze si od každého požičiava so slovami, že vráti, keď zomrie jeho strýko, ktorý je farárom v Chochoľove, a že Aduš bude po ňom dediť.
V protiklade k nemu autor stavia postavu Odnreja Trávu, ktorý je priekupníkom a podnikateľom. Pôvodne bol sedliakom, gazdovanie však zavesil na klinec a dal sa na podnikanie, s cieľom nahrabať čo najviac peňazí. Je podnikavý, rozumný, ale bezohľadný v získavaní peňazí. Chová ovce a vlnu predáva. Je predstaviteľom nastávajúceho kapitalizmu.
Aduš a Ondro sa stretli v krčme na jarmoku a uzavreli medzi sebou obchod. Aduš mu ponúkol predať jačmeň , ktorého má vraj plné sýpky. Od Ondra vymámil preddavok – desiatok a dohodli sa , že Aduš mu jačmeň dovezie do Kamenian.
Keď svoj sľub nesplnil Ondro sa vybral do Domaníc, že si jačmeň odvezie sám. Aduš nemal ani jačmeň, ani preddavok. Ondro hľadá inú hodnotu, ktorú by si odviezol. V ohrade stáli štyri jasene- vysoké, hrubé, rovné ako svieca, pod nimi boli pochovaní Adušovi rodičia.
Ondrej povedal, že buď mu vráti desiatok alebo si vezme jasene. Až spomienka na jeho rodičov ho rozcíti, premietol si vlastný život ako klamal, viedol hýrivý spôsob života, rozhodol sa , že sa zmení. Ondrejovi desiatku po čase vráti. Báčik z Chochoľova umrie, Aduš nezdedí nič, ale aj tak za ním smúti.
“Nepýtala sa, ,kde si bol, čo si robil, kde si sa túlal‘. Každý má svoju slobodu a svoj rozum…”
― Martin Kukučín, Dom v stráni
Martin Kukučín – Dom v strání
Žáner : dielo je spoločenský román
Téma : dielo poukazuje na problém sedliactva v národnom spoločenstve, láska dvoch ľudí, ktorá stroskotá.
ide o jedno z prvých diel v slovenskej literatúre, ktoré realisticky zobrazuje sociálne rozdiely medzi zemianskou vrstvou a jednoduchým vidieckym ľudom.
Dej diela dom v stráni:
Pod Grabovikom v stráni žije rodina težaka Mateho Beraca. V dedine je hostina, na ktorú prichádzajú i jeho dcéry Matija a Katica. Na plese sa Katica zapáči synovi statkárky Šory Anzuly Dubčicovej – Niko Dubčic. Šora Anzula má však vyhliadnutú inú nevestu – Doricu Zorkovičovú, ktorá je v ústave pre výchovu mladých dievčat. Ani Mate Berac s týmto vzťahom nesúhlasí. Šora Anzula si ho váži a tak sa dohodnú, že mladým nebudú brániťa nechajú tomu voľný priebeh preto, že ak ešte počkajú a vydržia, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku. Žiarli iba Paško Bobic, chudobný mládenec, ktorý má Katicu veľmi rád. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicovcov sa pričinením Šory Anzuly stretáva s Katicou. Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice a preto dochádza medzi Katicou a Doricou k roztržke. Po oberačke ochorie Mate Berac a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá rodina – Dubčicovci aj Zorkovičovci. Nakoniec sa zmieruje aj Katica, ktorej lásku si opäť získava Paško Bobic.
Úryvok z diela :
Mate Berac: „My, sedliaci, žijeme z toho, čo nám zem dá. Keď dá málo, musíme byť spokojní s málom, keď dá viac, zasa odložíme na horšie časy. Ale vy, páni, vy si myslíte, že zem tu je len pre vaše pohodlie. A keď príde bieda, čo potom?“
Artuš Villáni: „Ach, Mate, vy ste vždy takí prízemní! Človek má žiť, nie len prežívať. Svet patrí tým, ktorí si ho vedia vziať. A my páni vieme, ako si z neho vziať to najlepšie.“
Tento dialóg vystihuje podstatu konfliktu medzi postavami – jednoduchý, pracovitý roľník vs. aristokrat, ktorý si nárokuje výsady na úkor iných.
Jozef gregor Tajovský – Maco Mlieč
Žáner : dielo je poviedka
Téma : autor kriticky poukazuje na sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť medzi bohatými a chudobnými.
„Veď ja mnoho nejem, len tak, aby som nebol hladný.“ – citát z diela Maco mlieč
Táto veta vystihuje jednoduchú a skromnú povahu hlavného hrdinu, chudobného sluhu Maca Mlieča.
Dej diela :
Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa ho odkedy už pracuje. Radí mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda každý rok riadne vyplácal. On však nemá pocit, že ho gazda zdiera a je spokojný so svojou prácou i plácou.
Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé.
Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci.
Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtal sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyúčtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých.
Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu poďakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mŕtveho v telinci. Gazda mu naozaj vystrojil krásny pohreb, celá obec ho chválila, len sluhovia povrávali, že mal ho aj za čo pochovať.
Božena Slančíková-Timrava – Ťapákovci
Božena Slančíková Timrava (1867 – 1951) bola významná slovenská spisovateľka (realizmus a naturalizmus) Vo svojich dielach sa kriticky venovala postaveniu žien, spoločenským pomerom a pretvárke vtedajšej slovenskej spoločnosti. Medzi jej najznámejšie diela patria Ťapákovci, kde opisuje lenivosť a zaostalosť dedinského prostredia, a Skon Paľa Ročku.
Dielo Ťapákovci :
Žáner : dielo Ťapákovci je novela
Téma : rieši medziľudské vzťahy v rodine na dedine
Dejová líinia:
Konflikt medzi Iľou – kráľovnou, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý život Ťapákovcov (oni žijú 16 v jednom dome, sú nezhovorčiví, leniví, nič ich nezaujíma, nevnímajú ani okolie, držia sa tradície svojich dedov) a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej muža Paľa.
Po dlhom vydieraní a prehováraní a po mnohých nedorozumeniach sa presťahujú do nového domu. Zobrazil tu vnútornú životnú tragédiu Anči – zmije, ktorá túži po rodine, deťoch, láske. Vnútri je citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí navonok zlou, mrzutou, zostáva jej len túžba a bôľ z radostí iných a nešťastie z vlastného údelu.
Dej novely sa odohráva v dedinskom prostredí. Celá rodina Ťapákovcov žije pohromade v nezdravom prostredí, sú zaostalí, so všetkým spokojní, lipnú na starých zvykoch otcov a dedo. Žijú tu 4 bratia Ťapákovci s manželkami a deťmi, najmladší, ešte slobodný brat a ich sestra mrzáčka Anča.
V popredí novely stoja dve ženské postavy – Iľa, manželka najstaršieho brata, Paľa, a jej švagriná Anča. Obidve sú silné osobnosti, v rodine ich prezývajú Iľa-kráľovná a Anča-zmija.
Iľa je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré, tlačia sa 16 pokope. Ťapákovci si však z nej robia iba posmech, nepáči sa im ani to, že Iľa ich stále iba kritizuje a že všetko by chcela zmeniť. Najnespokojnejšia je Anča-zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami.
Anča je jednou z najtragickejších postáv Boženy Slančíkovej-Timravy. Po chorobe, ktorú prekonala ešte ako dieťa, zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, iba sa vláči po dome na dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou.
Je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlboku lásku k bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomysleť, aby aj ju mal voľakto rád.(Stelesnením ľudského utrpenia a poníženia je scéna, keď beznohá Anča poskakuje v noci na kolenách a dlaniach a oneskorení chodci – práve Jano a jeho otec – ju považujú za psa.)
Iľa, keď vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej rodičovskej chalupy Ťapákovcov. Vyhráža sa mu, že ho opustí a napokon to aj urobí – prijme miesto slúžky u rechtorky.
Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom.“A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci spojní sú tiež. Dusia sa v jednej izbe 14, ako ich predkovia žili“. Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky, iba kalika Anča sa trápi plná beznádejnosti a trpko ľuťuje, že sa vôbec narodila.
